Identifikácia hmyzu - Matta
Hlavná ponuka:
DDD
IDENTIFIKÁCIA HMYZU
PLOŠTICA POSTEĽNÁ
Ploštica posteľná je hrdzavočervený bezkrídly hmyz veľký 5 – 9 mm, napáda svoje obete spiace za tmy. Cez deň sa ukrýva v štrbinách nábytku a stien, za obrazmi, garnižami, tapetami a pod. S obľubou zalieza do elektrických zásuviek, kde ju najľahšie nájdeme. Žije i v kurínoch, holubníkoch a niekedy aj v hniezdach lastovičiek a vrabcov. V domoch sa ploštice rozliezajú v lete cez okná po vonkajších stenách budov, po celý rok putujú cez vonkajšie chodby, šachty inžinierskych sietí, štrbiny okolo potrubia ústredného kúrenia a pod.
Samica ploštice posteľnej kladie 2-5 vajíčok denne a za celý život môže naklásť až 500 vajíčok. Pri bežnej izbovej teplote do 24 °C sa z nich za 6-20 dní liahnu drobné 1 mm priehľadné nymfy 1.štádia, ktoré sa potrebujú nacicať krvi, aby mohli prejsť do ďalších nymfálnych štádií, až nakoniec do dospelého štádia.
Celé obdobie nymfálneho vývinu môže trvať pri priaznivej teplote a dostatku potravy 14-30 dní. Dospelé jedince žijú cca 14 mesiacov a hladovať dokážu údajne až 12 mesiacov.
Ploštica sa väčšinou živí ľudskou krvou, v prípade nedostatku potravy aj zvieracou. V teplejšom období cicia krv každý druhý deň, v chladnejšom raz do týždňa.Najčastejšie cicia krv na nasledovných častiach ľudského tela: krk, v oblasti členka a zápästia, kde je pokožka tenšia. Po prisatí cicia krv 5-10 minút. Štípance od ploštice posteľnej sú veľmi svrbivé a v blízkej vzdialenosti od seba.
Do svojho bytu si ich prenesiete či už v kufri spolu s batožinou, na odeve či v topánkach, alebo ich môžu priniesť aj vaši domáci miláčikovia. Najčastejšie sa ploštice vyskytujú na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, ako sú hotely, internáty či nemocnice. Treba mať na pamäti, že ak sa ploštice dostanú do objektu, začnú sa veľmi rýchlo šíriť z jednej miestnosti ďalších.
RUS DOMOVÝ
Rus Domový je švábovitý hmyz. Aktívny je v noci, cez deň sa ukrýva. Samec aj samička majú krídla, ktoré im umožňujú kĺzavý let, ale často ich nepoužívajú. Veľmi dobre lezie po kolmých stenách. Žije v bytoch, kuchyniach, skladoch, pekárňach . Vo voľnej prírode tento hmyz nežije. Tento hmyz je svetloplachý a má rýchly pohyb. Dáva prednosť teplým miestam (30°) s dostatočnou vlhkosťou a slabým prúdením vzduchu. Znesie aj nižšie teploty a za potravou vojde aj do chladiacich zariadení. Vývoj nedokonalou premenou.
Vyskytuje sa kozmopolitne po celom svete. Žije na celom území Slovenska. Je viazaný na človeka. Rozmnožuje sa veľmi rýchlo, samička kladie 37-45 vajíčok do schránky ktorú nosí stále so sebou na bruchu. Mladé jedince sa liahnu po 2 týždňoch. Dospievajú za dva mesiace. V priebehu života samička nakladie 5-7 znášok vajíčok. Hlavnú zložku potravy tvoria pečivo, mäso, cestoviny, zbytky potravín. Ďalej papier, odevy, výrobky z kože a pod. Tento hmyz prenáša hlavne črevné ochorenia a znečisťuje potraviny a plochy svojim trusom, ktorý je infikovaný. V prípade výskytu tohto hmyzu sa odporúča okamžitý odborný zásah.
Výzor:
• Veľkosť: 10- 15 mm
• Farba: Žltohnedá, dva čierne pruhy na hrudnom štíte.
• Vyvinuté krídla
MRAVEC FARAÓNSKY
Tento druh mravca v našich podmienkach žije trvale synantropne. Robotnice majú veľkosť 2 mm, svetlohnedú až čajovú farbu, tmavé bruško a dožívajú sa 20 týždňov. Mravec faraónsky má dokonalú premenu. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní, kde vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní. Optimálna teplota je 26°C. Pri 14°C prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Pri teplote 10°C hynú behom jedného týždňa.
Samčekovia a samičky nikdy nelietajú. Faraónsky mravec je všežravec, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín, požiera aj sladkosti. Potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. Jedna kolónia má niekoľko desiatok i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku, okolo teplovodného potrubia, eletrického vedenia, v kúpelniach, bytových jadrách, kinách, a v rôznych obaloch, krabiciach, izbových kvetinách.
Výzor:
robotnice
• Farba žltohnedá, tmavé bruško
• Veľkosť 2 mm
• Robotnice nemajú krídla
Samičky
• veľkosť 3,5 – 4,8 mm,
• farba žltohnedá
Samčekovia
• veľkosť 2,5 – 3,1 mm,
• farba hnedá
ŠVAB OBYČAJNÝ
Je tmavohnedej až čiernej farby. Šváb nedokáže liezť po kolmých stenách, pohybuje sa pozdĺž nich. Vyskytujú sa hlavne na tmavých a vlhkých miestach, ako sú pivnice, kanalizačné šachty a potrubia. Šváb je všežravý. Prenášajú choroboplodné zárodky na povrchu tela alebo vylučovanými výkalmi ako aj kontaminovaním potravín plesňami. Šíria nepríjemný zápach. Šváby vyvolávajú alergie dýchacích orgánov človeka.
Vo výkaloch sa nachádzajú karcinogénne látky. Je to živočích veľmi citlivý na svetlo, preto sa cez deň ukrýva a aktívny je až v noci. Okolo oplodnených vajíčok sa samičke vytvorí puzdro (ootéka), ktoré odloží na vhodné miesto a tým sa jej starostlivosť o potomstvo končí. Rozmnožuje sa počas celého roka.
Výzor:
• 20- 27 mm
• Farba hnedočierna, lesklá
• Krídla siahajúce do dvoch tretín bruška (nelieta)
• Pri zadočku dva výrastky
Sršeň obyčajný
Sršeň obyčajný (Vespa crabro) patrí do čeľade sršňovité rad blanokrídlovce. Najväčším jedincom v kolónií je kráľovná s veľkosťou 2,5 – 5 cm. Neplodné robotnice, ktoré sa starajú o chod kolónie, merajú 1,8 – 2,4 cm.
Ploštica posteľná
Ploštica posteľná (Cimex lectularius) uštipnutím spôsobuje u väčšiny ľudí vznik spočiatku bolestivých, neskoršie svrbiacich mierne vyvýšených pupeňov, často nepravidelného obrysu, s priemerom 1 – 3 mm.
Osa obyčajná
Osa obyčajná patrí medzi blanokrídly hmyz do čeľade sršňovitých. Charakteristická je žltočiernym sfarbením. Meria 10 – 19 mm, u samčekov je priemerná veľkosť 17 mm. Osy samy o sebe sú neútočné, bodajú len keď sú podráždené. Stavajú hniezda v zemi z požutého dreva, ktoré miešajú so slinami. Vzniknutú hmotu rozložia do plochy, takže keď vyschne, pripomína papier. Hniezda si stavajú v opustených myších, hraboších dierach alebo pod strechami domov. Osídľujú ich vždy len na jeden rok. V hniezde bežne žije 1500 – 2000 jedincov.
Komár
Komárovité (Culicidae) je čeľaď dvojkrídlového hmyzu. Na Slovensku žije 40 až 50 druhov komárov. Komáre sa primárne živia nektárom, ale samičky najviac dokážu používať hematofágiu (sanie krvi). Samice potrebujú krv ako zdroj bielkovín pre vývoj vajíčok. Po penetrácii kože samička vstrekne do krvi svoje sliny, ktoré obsahujú zmes molekúl, ktoré obmedzujú zrážanie krvi a potlačia bolesť po vpichnutí. Zároveň vnikne zápal, ktorý pomáha šíreniu vírusov. Práve touto cestou sa do tela zvieraťa či človeka dostanú choroboplodné zárodky. Ochranu proti bodnutiu komárom poskytuje moskytiéra, uvoľňovanie insekticídov do vzduchu a odpudzovače hmyzu.